Nitru poznáme ako historické mesto pod Zoborom. Tento raz sa však na ňu pozrieme trochu inak, cez jej technické pamiatky. Cukrovar, tabačku, mlyn či pivovar.
Prejdeme si tie najreprezentatívnejšie, ale i tie, ktoré už chátrajú, či sa na ich mieste nachádza úplne iný objekt. Mnohé slúžia na iné účely, v bývalej Tabakovej továrni sa dnes pohybujú študenti, z trafostanice je galéria.
Technické objekty v kocke
Len minulý rok vyšla mapa technických pamiatok Nitry, ktorú vydalo OZ Čierne diery, známe vďaka publikácii s rovnomenným názvom o priemyselných pamiatkach a zabudnutých miestach na Slovensku. My sme sa porozprávali s Petrom Michalíkom, ktorý s nimi na tvorbe mapy spolupracoval a zvykne sprevádzať návštevníkov po Nitre. Prehliadku výlučne po technických pamiatkach zatiaľ robil len raz, o to viac nás tešilo, že druhú, komornejšiu, urobil len pre Čarovné Slovensko a vás, jeho čitateľov.
„Pod technickými pamiatkami si predstavujem mlyn, pivovar, kameňolomy, ktoré už majú úplne iný účel, potom sú tam bývalé továrne, mraziarne, Bioveta, Plastika, trafostanica, a podobne, objekty takéhoto typu. Mám ich spracovaných asi tridsať z územia mesta Nitra. A potom sú tu ešte samozrejme tie, ktoré už zanikli, ako napríklad najstarší parný mlyn Arpád z roku 1863, na ktorého mieste vzniklo obchodné centrum Mlyny. Podobný osud postihol aj cukrovar v Nitre, tiež bola časť z neho zbúraná a namiesto cukrovaru stojí dnes obchodný dom. Nachádzali sa tam nádrže na spracovanie cukru, kde sa čistila cukrová repa, ani veľký cukrovarský komín už neexistuje. A na mieste Slovenskej poľnohospodárskej univerzity stála v roku 1941 továreň Jaroslava Mráza na výrobu lietadiel,“ pustí sa do rozprávania hneď po privítaní Peter Michalík, ktorý sa popri práci ekonóma venuje aj fotografovaniu a sprevádzaniu po Nitre.
Pár dní pred naším stretnutím v meste nasnežilo, fotenie pamiatok malo preto ešte o niečo väčšie čaro. Parkujeme pri unikátnom lome – Rolfesovej bani, ktorá sa nachádza na netradičnom mieste, medzi panelákmi. Ešte pred vznikom kameňolomu sa tu nachádzali skalné polia, kameň ľudia používali na výstavbu domov. „Nikto, kto prechádza cez sídlisko, by nepovedal, že tam niečo také nájde. Je to bývalý lom na ramsauský dolomit, ťažil sa tu tiež vápenec. Lom je dnes zarastený a v roku 1982 bol vyhlásený za prírodnú pamiatku,“ opisuje náš sprievodca lokalitu, kde sme sa zastavili. V lome sa ťažilo ešte do 60. rokov minulého storočia.
Trafačka
Z lomu sa vyberieme k jednej z prvých trafostaníc na Slovensku, k technickej pamiatke, ktorá je svedkom rannej fázy elektrifikácie na našom území. V súčasnosti je z nej známe a obľúbené kultúrne centrum. „Secesný železo-betónový objekt je národnou kultúrnou pamiatkou. Postavili ho v roku 1913 a bol využívaný v období, keď sa zavádzala do Nitry elektrina. V súčasnosti tu už vnútorné technické vybavenie neexistuje,“ pokračuje Peter Michalík. Bývalá transformátorová stanica však našla nové využitie, nachádza sa tu fotogaléria, robia sa výstavy, koncerty či rôzne prednášky. Objekt zachránil pred zbúraním jeho súčasný majiteľ, fotograf František Kolář ešte pred rokmi s partiou študentov. Namiesto jeho búrania sa pričinil o zmenu jeho statusu na národnú kultúrnu pamiatku, čím sa im ho podarilo zachovať.
Ďalšie dva technické objekty nachádzame v mestskom parku. Jedným je vodné dielo Nitra, hydrocentrála, ktorá bola dokončená v roku 1950 a nachádzajú sa tam dve unikátne Kaplanove turbíny. A Neďaleko vodného diela stojí stará vodáreň (prečerpávacia stanica). „Pod vodárňou sa nachádzala veľká nádrž, v ktorej bola sústredená voda a z tejto nádrže bola prečerpávaná ďalej do siete, nachádzali sa tam čerpadlá, ktoré tam už dnes nenájdeme,“ dodáva Peter.
Budova má dnes kultúrno-rekreačno-športové využitie, ženy sem chodia cvičiť, konajú sa tu maliarske sympóziá, svojich pravidelných návštevníkov si získala aj vďaka lezeckej stene, ktorú tu vybudovali a v časti, kde bola nádrž na vodu, je skúšobňa a nahrávacie štúdio.
Keď už sme pri vodných zdrojoch, aj regulácia rieky Nitry, ktorá sa začala v roku 1928 je technickou pamiatkou, Peter Michalík dopĺňa, že na posunutí celého toku rieky pracovali tisíce ľudí. V meste vtedy často dochádzalo k záplavám, na Podzámskej ulici sa pred sto rokmi premávali ľudia na lodiach ako v Benátkach.
Ferrenit
Presúvame sa na Mostnú ulicu k bývalému závodu na výrobu azbestocementových krytín, ide o najstaršiu fabriku, ktorá bola vo svojej dobe najväčším priemyselným závodom v Nitre. „Ferrenit bol vybudovaný v rokoch 1911 až 1913 židovskou podnikateľskou rodinou Kramerovcov. Ponúkali vtedy najmodernejšiu strešnú krytinu, dnes to už neplatí, lebo už vieme, že to je škodlivé, vtedy to bolo úplne inak, bolo to propagované ako moderná strešná krytina a tento závod mal v medzivojnovom období až 150 zamestnancov, pracovalo v ňom viac než 20 percent priemyselných robotníkov Nitry. Krytina sa vyvážala do celého sveta, závod denne vyprodukoval až 9-tisíc kusov krytiny a postupne bol rozširovaný. V roku 1942 bola pristavená sušiareň, o štyri roky neskôr už zamestnávala fabrika 300 robotníkov a po roku 1948 bola znárodnená. Ďalšia fáza budovania tohto závodu bola potom na okraji mesta v Mlynárciach. A Ferrenitka na Mostnej ulici je jedna z posledných pozoruhodných technických pamätihodností na území mesta Nitry, jeden z posledných starších výrobných podnikov,“ hovorí Peter.
Mestský pivovar a sladovňa
Pokračujeme k ďalšiemu objektu z tých, ktoré dodnes stoja. Budova postavená v roku 1896 fungovala ako nitriansky mestský pivovar a sladovňa až do roku 2003, kedy tu ukončili výrobu piva a presunuli ju do Hurbanova. „Pivovar vyrábal slad, salónne ležiakové pivo a sušené mláto. Pivovar ako taký zanikol v roku 1926 a v tých budovách bola továreň na výrobu salámy, tabakový sklad, skladovali tam soľ, sušenú zeleninu. Výroba piva bola opäť obnovená až v roku 1950,“ počúvame sprievodcu a pýtame sa na ďalší objekt, ktorý sa nachádza neďaleko pivovaru.
Ide o starú plynáreň, ktorá dodávala plyn pre osvetlenie v meste, slúžila od roku 1891. „Už v roku 1893 dodávala plyn pre 669 horákov v súkromných domoch, pre 172 horákov v hostincoch a kaviarňach, pre 92 horákov v továrňach a na železničnej stanici a pre 144 horákov v divadle a v školách, takže spolu 1 077 horákov bolo napojených na túto starú plynáreň,“ menuje Peter.
Ďalšie plány nás zavedú k bývalej Tabakovej továrni na Zobor, ktorú miestni volajú aj Tabačáreň, no používa sa na úplne iné účely. Dnes ju nájdete v areáli univerzity neďaleko vysokoškolských internátov. Postavili ju v rokoch 1936 až 1937, hoci továreň na spracovanie tabaku vznikla v Nitre už v roku 1930, najskôr sídlila v priestoroch bývalého pivovaru. Fabrika mala sezónny charakter, najviac ľudí (200 až 300 robotníkov) zamestnávala v období, keď bol zber tabaku. Zanikla v roku 1993 a keďže nejde o chránenú pamiatku, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre ju mohla moderne prestavať. „Hlavná budova bola vlastne hlavnou budovou tabakovej továrne, architektonicky zaujímavý je vstup a železobetónová markíza, ktorá tvorí striešku nad vstupom a toto zostalo zachované. Na tento objekt boli napojené ďalšie moderné objekty, kde sa nachádza napríklad pastoračné centrum či Univerzitná knižnica, ktorá sa stala Stavbou roka 2011.“
Zoborské jazierko
Keď už sme v mestskej časti Zobor, pozrieme sa aj na prírodnú pamiatku, Zoborské jazierko, ktoré vzniklo zatopením bývalého granitového lomu. V druhej polovici 19. storočia sa tu začala ťažiť žula, ktorá sa využívala na výrobu dlažobných kociek. Zaujímavé je, že kockami zo žulového zoborského kameňolomu bola vydláždená nielen pešia zóna v meste, ale aj niektoré ulice v Budapešti. To však nie je všetko. „Významný mineralóg Šafarzík tu v roku 1888 objavil minerál s vysokým obsahom titánu – titanit,“ zdôrazňuje Peter a dodáva, že lom má hĺbku 16 metrov a keď narazili na spodnú vrstvu, objavila sa spodná voda, čím kameňolom síce zanikol, no zároveň získal akoby nový život. „V medzivojnovom období nadobudlo význam kúpeľníctvo, bolo veľmi moderné, hlavne bohatší chodili do kúpeľov a toto jazierko bolo využívané na kúpeľné účely a vodoliečbu už od polovice 19. storočia. Neskôr bolo zase zarybnené milovníkom Zobora Žigmundom Fuchsom, konali sa tu folklórne vystúpenia, pokúsili sa obnoviť slávu jazierka. V roku 1930 však kúpanie zakázal mestský hygienik.“ V súčasnosti je miesto upravené na oddychovú zónu.
Odtiaľto sa presúvame do areálu Biovety v Dolných Krškanoch. Po druhej svetovej vojne mala byť Nitra centrom poľnohospodárstva na Slovensku a v meste vzniklo veľa podnikov ako Bioveta, Agroinštitút, Výskumný ústav živočíšnej výroby, Milex s mliečnymi produktmi, ďalej mraziarne, ale aj areál Plastiky či Elitex, nitrianske textilné strojárne. „Areál Biovety je trochu odstrčený od mesta, je to nádherná architektúra socialistického realizmu. Nad vstupom do areálu je krásny reliéf s ľuďmi starajúcimi sa o hospodárske zvieratá. Vyrábali sa tu liečivá pre zvieratá, rôzne kŕmne zmesi a podobne,“ rozpráva náš sprievodca. Objekt je dielom architekta Herberta Zrnovského, inak autora mnohých priemyselných závodov na celom Slovensku.
Našu prehliadku sme ukončili pri unikátnom štvorposchodovom Pullmanovom vodnom mlyne v Dolných Krškanoch. Bol vybudovaný ešte v roku 1895, pôvodne stál na tomto mieste už začiatkom 19. storočia iný mlyn, ktorý bol neskôr prestavaný do podoby, akú poznáme dnes. V roku 1935 ho však neobišla prestavba, jednak kvôli požiaru, ale aj kvôli regulácii rieky Nitry, počas ktorej bolo presunuté riečne koryto. „Trochu ďalej od mlyna vidíte tri vodné stavidlá, ktoré mali za úlohu usmerňovať tok vody. Mlyn je pomerne zachovaný, je zachovaný mlynský náhon, aj tá technológia vo vnútri, stále má ucelený technologický výraz a je národnou kultúrnou pamiatkou. Chýba mu akurát nejaká finálna oprava. Dokonale zapadá do tej krajiny,“ dodáva Peter Michalík.
Za mlynom sa popri rieke nachádza lipová alej. To je posledné miesto, ktoré spolu navštívime, no ďalšou zaujímavou lokalitou súvisiacou s technickými pamiatkami je Slovenské poľnohospodárske múzeum, kde boli prenesené rôzne objekty, napríklad Nitrianska poľná železnica. Múzeum je súčasťou areálu Agrokomplex. Z ďalších pamiatok spomenieme ešte vysielač Zobor, lanovku Zobor, v Nitre fungoval koncom 19. storočia aj závod na výrobu cukríkov a pred vojnou sa tu nachádzala tiež Nitrianska maľovňa porcelánu.
Historicky najstaršie technické pamiatky
Keby sme sa pozreli ďalej do histórie, bolo by to hradisko Zobor, takmer dva kilometre dlhý val s plochou 18 ha. „Je to unikátne technické dielo, na ktorom museli pracovať možno tisíce ľudí zhruba v 10. storočí p. n. l. Je to nielen najstaršia, ale aj najrozsiahlejšia národná kultúrna pamiatka v blízkosti Nitry. Val je dodnes vysoký miestami sedem metrov, nachádza sa tam Historický náučný chodník hradisko Zobor,“ hovorí Peter Michalík s tým, že druhou najstaršou technickou pamiatkou je barokový vodovod v Zoborskom kláštore z 18. storočia. Privádzal vodu z prameňov, ktoré sa nachádzali pod Svoradovou jaskyňou. Vtekala i do dvoch rybníkov, ktoré sa nachádzali pred kláštorom. Na osemnáste storočie išlo o technický unikát. Zaujímavosťou tiež je, že tu vybudovali sedem fontán.