Prvá hodnoverná písomná zmienka o existencii Bojnej pochádza z roku 1424. V priebehu 15. storočia zažila Bojná veľký rozvoj, a to vďaka blízkosti významnej stredovekej diaľkovej komunikácie. Žiaľ, po tomto období prosperity prišla v roku 1530 pohroma počas ničivého tureckého nájazdu, po ktorom bola viac ako polovica domov v Bojnej vypálená. Ale už koncom 16. storočia mestečko znovu prosperovalo, najmä vďaka vinohradníctvu, remeslám, trhom a jarmokom. V 17. storočí mala Bojná svoj vlastný erb so strapcom hrozna a vinohradníckym nožíkom.
Východné predhorie Považského Inovca – nevysokého pohoria, oddeľujúceho stredné povodia Váhu a Nitry – je sídliskovou oblasťou so starou historickou tradíciou. Týka sa to aj katastra obce Bojná, v nedávnych stáročiach vinohradníckeho mestečka, ktorého prosperita bola založená aj na výnosoch z trhov a predaja vína. Je však pravdepodobné , že dôležitá obchodná cesta stredným Považím a Ponitrím prechádzala okolím Bojnej už v dávnych časoch. Nasvedčuje tomu aj názov obce, ktorý má možno pôvod v staroslovanskom slove „bojňa“, označujúcom usadlosť v blízkosti územia s vojenskou posádkou.
[dflip id="9042"][/dflip]V chotári obce Bojná sú dnes známe viaceré archeologické lokality, ktoré sa viažu k počiatku našich národných dejín. Najstaršie slovanské osídlenie tohto priestoru z konca 7. a začiatku 8. storočia sa podarilo objaviť v lokalite Bojná III, ktorá sa nachádza na hrebeni návršia Žihľavník. Títo prví osadníci sa tu pravdepodobne usadili kvôli bohatým ložiskám železnej rudy, ktoré sa nachádzajú v okolí. Na staršom sídlisku boli neskôr vybudované dva mohylové násypy. Jeden z nich skrýval hrob mladej, spoločensky vysoko postavenej ženy z 9. storočia. V tejto dobe sa v okolí rozvinulo intenzívne osídlenie, na ktoré sa viazal zložitý systém opevnení, vybudovaných na viacerých miestach bojnianskeho areálu (Bojná I – IV).
Najvýznamnejšou lokalitou je výšinné hradisko Valy (Bojná II), ktoré sa nachádza v zalesnenej severozápadnej časti chotára obce. Jeho mohutné opevnenie, miestami dosahujúce ešte aj dnes do výšky 8 metrov, ohraničujúce zhruba 12 – hektárové územie. Výsledky výskumu, ktorý tu od roku 2007 vykonáva Archeologický ústav SAV v Nitre potvrdili, že ide o opevnenie, strážiace obchodnú cestu z Ponitria na Považie a zároveň aj významné kniežacie sídlo s christianizačnou, výrobnou i obchodnou funkciou. Archeológovia odkryli doteraz viacero základov obydlí, ako aj výrobných dielní jeho vtedajších obyvateľov. Hradisko bolo osídlené v priebehu 9. a 10. storočia, čulý život tu prebiehal celkove asi 100 – 120 rokov. Časť pamiatok z hradiska Valy patrí do doby rozkvetu Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva z prvej tretiny 9. storočia, ktoré ovládlo západ Slovenska po zániku avarského kaganátu. Najväčší rozmach dosiahla bojnianska aglomerácia v závere 9. storočia, čo potvrdzujú dendrochronologické údaje, získané zo zuhoľnatených driev fortifikácie. Súčasťou mocenských štruktúr tohto priestoru boli kniežacie dvorce v neďalekej Nitrianskej Blatnici a v Ducovom na západnej – považskej strane Považského Inovca. Podľa doterajších zistení hradisko Valy a zrejme aj väčšina ostatných lokalít zanikli začiatkom 10. storočia v súvislosti s obsadzovaním krajiny maďarským kmeňovým zväzom. Početné pamiatky z Valov dokladajú kresťanskú vieru jej tamojších obyvateľov. Reálne počítame s prítomnosťou misijného strediska, ktoré v 9. storočí šírilo novú vieru ďalej v okolí. Pozlátené plakety so sakrálnymi motívmi, ktoré boli podľa všetkého súčasťou prenosného dreveného oltára, vznikli na prelome 8. a 9. storočia v západoeurópskom kultúrnom prostredí.
Krátke texty na nich, písané po latinsky, sú prvým dokladom použitia písma u stredoeurópskych Slovanov a dôkazom existencie kresťanstva na Nitriansku už v čase pred pôsobením cyrilometodskej misie na Veľkej Morave. Aj keď sa zatiaľ v Bojnej nepodarilo objaviť pozostatky sakrálnej stavby, prítomnosť kresťanskej liturgie dokladá v celom stredoeurópskom priestore unikátny bronzový zvon so železným srdcom a zlomky ďalších troch zvonov. Z Valov pochádza aj pozlátené kovanie knižného kódexu a viacero kovaní s motívom kríža.
Na bojnianskych hradiskách sa doteraz našli stovky archeologických artefaktov, ktoré patria k najväčším nálezovým súborom svojho druhu v strednom Podunajsku. Pozlátené či zlatom a striebrom zdobené kovania opaska, pošvy meča a početné ostrohy dokladajú prítomnosť spoločenskej elity. Náušnice a závesky upozorňujú , že na Valoch žili aj spoločensky vyššie postavené ženy. Na intenzívnu kováčsku produkciu poukazujú zvyšky dielní , ale aj hotové výrobky a vysoký počet železných hrivien (viac ako 1000 kusov), ktoré slúžili aj ako platidlo. Remeselnícke náradie (kladivá, nákovy, pilníky, sekáče, sekery, píly, vrtáky), poľnohospodárske nástroje (radlice, čeriesla, motyky, kosy, kosáky), predmety pre domácnosť (kovania dverí, zámky, kľúče, početná keramika, držadlá a obruče vedierok, nože, železný kotol, klince), svedčia o vyspelom remesle, poľnohospodárstve a obchode tamojšej slovienskej komunity.
Množstvo nájdených zbraní a výstroje (bojové sekery, hroty šípov, zvyšky krúžkových pancierov, ostrohy, strmene, zubadlá, okovy) spolu s požiarom zničenými opevneniami a domami vykresľujú obraz násilného zániku mocenského centra Bojná na začiatku 20. Storočia.
Obec Bojná leží v južnej časti Považského Inovca a sčasti na Nitrianskej pahorkatine, v údolí potoka Bojnianka, v nadmorskej výške asi 211 metrov. Súčasťou Považského Inovca je taktiež dominantný vrch Marhát (758 metrov) nachádzajúci sa neďaleko našej obce; pohorie oddeľuje stredné úseky povodia Váhu a Nitry.
Cez Bojnú, ktorá je súčasťou tzv. Mikroregiónu pod Marhátom, prechádza cesta z Topoľčian do Piešťan; je viac ako pravdepodobné, že niekde v týchto miestach bol kedysi aj dôležitý staroveký a neskôr aj stredoveký prechod zo stredného Považia na stredné Ponitrie.
V severozápadnej časti chotára obce sa nachádza hradisko Valy (Bojná I)v rozlohe 11 hektárov; leží na bočnom hrebeni Považského Inovca vo výške 390 – 430 metrov, má obličkový tvar a jeho valy z vonkajšej strany dosahujú ešte aj dnes impozantnú výšku 8 – 10 metrov.
Nad tiesňavou údolia potoka Bojnianky na kóte Hradisko (335 metrov) je zložité kruhové opevnenie so zdvojenou líniou priekopy a valu (Bojná II) Ďalšie zemné opevnenie leží na hrebeni východnej časti masívu Žihľavník (Bojná III); opäť ide o dve obranné línie pozostávajúce z priekopy a valu, pôvodne možno kruhové.
Archeologické múzeum Veľkej Moravy zriadila obec Bojná v roku 2012 ako muzeálnu expozíciu, evidovanú pri Slovenskom národnom múzeu. Projekt nadviazal na stálu archeologickú výstavu, ktorá vznikla v r. 2007 v kultúrnom dome v obci Bojná. Dnešné moderné múzeum spolu s regionálnym informačným centrom je umiestnené v samostatnej časti budovy obecného úradu v centre obce.
Ranč pod Babicou sa nachádza v obci Bojná. Je to ideálne miesto pre rodiny s deťmi a pre všetkých, ktorí sa chcú odpútať od starostí všedných dní. Ranč pod Babicou ponúka prehliadku Zverince, v ktorej môžete vidieť viac ako 40 druhov zvierat zo 6 kontinentov Zeme. Väčšinu zvierat odchovali sami, avšak niektoré z nich sú dovezené z nedôstojných podmienok, z rôznych miest nielen na Slovensku ale aj v Európe. V areáli sa nachádzajú dva rybníky v horskom prostredí. V menšom rybníku sa nachádzajú iba pstruhy, vo väčšom môžete chytiť kapra, šťuku, aj zubáča. Rybárske náradie si môžete priniesť vlastné, prípadne si ho môžete za poplatok zapožičať. Váš vlastný úlovok je možné si dať pripraviť priamo v reštaurácií ako pečeno-údeného pstruha, alebo môžete využiť krytý gril, kde si rybky môžete pripraviť sami na konzumáciu. Reštaurácia je naozaj priestranná. Okrem 40 miest priamo vo vnútri ponúka: veľký salónik s kapacitou 60 miest, fajčiarsku miestnosť – presklenenú terasu s kapacitou 30 miest, vonkajšiu terasu s výhľadom na rybník, poľovnícky salónik s kapacitou 24 miest. Okrem reštaurácie a ubytovania pre ubytovaných hostí ponúka Ranč množstvo iných aktivít (vozenie detí na koni, detské ihrisko, plážový volejbal, ruské kolky, agroturistika, cykloturistika, relaxačná pyramída).
Každoročne sa v obci Bojná konajú tradičné cyrilometodské slávnosti. Slávna história Veľkej Moravy ožíva na hradisku Valy.
Obec sa preslávila aj na pôde Vatikánu, s jedinečným hudobným projektom Slovenské žalmy z Bojnej.
Hradisko Valy Bojná
