Súčasná obec Nitrianska Blatnica patrí do okresu Topoľčany a rozprestiera sa na južnom podvrší Krahulčích vrchov, ktoré sú súčasťou výrazného pásma Považského Inovca. V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža z roku 1820. V lesoch nad obcou sa nachádza kaplnka – rotunda sv. Juraja pod Marhátom z 9. – 10. storočia. Prvý písomný záznam o obci Sarfew pochádza z roku 1185.
Putujúce rody slovanských kmeňov sa postupne usádzali v povodiach riek a potokov. Z výskumov a archeologických vykopávok je zrejmé, že ja na horných tokoch potokov Blatnica, Radošina, Hlavinka a ďalších sa usadili prví obyvatelia tohto utešeného kraja. A práve osídlenie súvisiace s obcou Nitrianska Blatnica je archeologický doložené v lokalite uvádzanej ako Ďurko (Loco Durco). Územím prechádzala kedysi významná cesta, nazývaná Kamenné vráta, spájajúca mocenský, hospodársky a kultúrny stred nitrianskeho kniežatstva s oblasťou Považia a ďalej s Moravou. Z cesty viedla odbočka až po Marhát a prechádzala cez lúku zvanú Púšť pod pozoruhodnou historickou pamiatkou – kostolíkom sv. Juraja.
