Masív Zobora (587 m) vypínajúci sa nad mestom Nitra je druhým najvyšším vrchom Zoborských vrchov. Tie sú prírodovedne najhodnotnejšou časťou neveľkého pohoria Tribeč. Rozsiahla časť ich územia je pre svoje prírodné hodnoty súčasťou sústavy európskych chránených území Natura 2000. Prírodovedne najcennejšie sú prírodné rezervácie Lupka, Zoborská lesostep a Žibrica. Vzácne sú najmä pre svoju teplomilnú flóru na vápencovom podklade.
Na jar tunajšie lúky a lesné porasty zažiaria pestrými farbami. Na sklonku zimy tu nájdeme snežienky, neskôr ich vystriedajú hlaváčiky, poniklece a kosatce. Medzi vzácne druhy patrí krivec český a endemit peniažtek slovenský. Keď prvé jarné kvety odkvitnú, vystriedajú ich nádherné pestré koberce chochlačiek. Rozmanitosť lúk dotvárajú nátržník piesočný, mliečnik chvojkový, či porasty vzácnej trávy kavyľa pôvabného. V letnom období sú nápadné cesnak žltý, klinček Pondteterov, či šalvia lúčna. V lesnom poraste naše oko potešia zvončeky a ľalie zlatohlavé. K pestrej palete farieb prispievajú i kvitnúce kríky. Žlté kvety drieňa vystriedajú len zopár dní kvitnúce čerešne mahalebkové. Scenéria zoborských lúk sa tak aspoň na krátko zaodeje do bielej farby. Pri potulkách v jarnom období pocítime nápadnú vôňu kvetov jaseňa mannového.
Z chránených živočíšnych druhov z ríše hmyzu spomeňme modlivku zelenú, ságu stepnú, pavúka stepníka červeného, z chrobákov fúzača alpského a nášho najväčšieho chrobáka roháča veľkého. Z motýľov sú to napr. vydlochvosty, očkáň timotejkový a modráčiky. Stepné biotopy obľubujú jašterice zelené. Svoj domov tu má i užovka stromová. Z vyšších zvierat tu môžeme stretnúť srnčiu, či jeleniu zver a diviaky. Bohaté zastúpenie tu majú i druhy z vtáčej ríše. Na potulkách tu môžete stretnúť pinku lesnú, brhlíka lesného, sojky, sýkorky a viaceré druhy ďatľov a dravcov.
Na území nájdeme i niekoľko geologických zaujímavostí. Na konci krížovej cesty sa nachádza v puklinách vápencov prírodná pamiatka Svoradova jaskyňa. Púte z úcty k sv. Svoradovi sa tu začali konať už v 18. stor.. Nad jaskyňou je Prírodná rezervácia Zoborská lesostep s najvyšším stupňom ochrany. Voda tu vo vápencoch vytvorila zaujímavé krasové formy – škrapy. Na niektorých vrchoch vystupujú na povrch ostrohranné kremence, ktoré vznikli usadením kremenného piesku v druhohorách. Tieto územia sú prírodovedne vzácne a turisticky atraktívne. Nachádzame tu zakrpatené duby a porasty kyslomilnej vegetácie. Na jar tu kvitnú voňavé konvalinky, na jeseň sú najkrajšie vresoviská. Pod vrcholom Pyramídy, ktorá je o niečo nižšou (553 m) „sestrou“ Zobora sú vysoké kremencové skaly. Na nich vo vrstvách zlepencov vznikla geologická zaujímavosť – 4 m vysoká skalná brána. Neďaleko nej na mieste, nad ktorým kedysi viedla lanovka, je kremencové suťovisko vytvorené mrazovým zvetrávaním.
Okrem prírodných hodnôt, je toto územie atraktívne i pamiatkami, ktoré tu v dávnych dobách vytvoril človek. Hradisko Zobor je najrozsiahlejšou národnou kultúrnou pamiatkou v regióne a pamätá časy doby bronzovej pred 3000 rokmi. Valy ešte i dnes dosahujú na niektorých miestach 7 metrov. Prejsť sa po ňom môžete takmer 2 km dlhým náučným chodníkom. Návštevník sa tu dozvie, kde bola akropola, cisterna na vodu, aké archeologické nálezy sa tu našli a pod.. Podobné hradiská, nie však až tak rozľahlé, boli i na neďalekých kopcoch – na Lupke a na Žibrici. Tvorili sústavu hradísk a predpokladá sa, že medzi nimi existovala komunikácia. Aj po svojom zániku mohlo Hradisko Zobor slúžiť ako útočisko v časoch hroziaceho nebezpečenstva v období ranného stredoveku.
Len nedávno, vďaka Zoborskému skrášľovaciemu spolku, povstali z ruín pozostatky kamaldulského kláštora na úpätí Zobora. Dnes sa toto miesto stáva aj vďaka prehliadke pomocou virtuálnej reality vyhľadávanou turistickou atrakciou. Tento rok tu pribudla bylinková záhrada a v
elie úle, ktoré budú už onedlho prinášať úrodu lesného medu. Objekty kláštora sú ukryté za hlavnou budovou Špecializovanej nemocnice sv. Svorada a dostanete sa k nim po žltej alebo modrej turistickej značke. Známeho obyvateľa tunajšieho benediktínskeho kláštora nám pripomína neďaleký Svoradov prameň a Svoradova jaskyňa. Spolu so svojím súputníkom Beňadikom sa stali prvými svätcami z územia dnešného Slovenska.
Benediktíni tu vybudovali kláštor už koncom 9. stor., založili školu, prepisovali knihy a vzdelávali pospolitý ľud. Ich pričinením sa na Zobore začala pestovať vínna réva. Vinohrady sa tu vďaka mimoriadne dobrým podmienkam neskôr rozšírili. Tunajšie víno bolo pre svoju znamenitú kvalitu exportované do viacerých európskych krajín. Obdobie slávy zoborského vinohradníctva zaznamenalo svoj úpadok koncom 19. stor.. V prvej polovici 20. storočia sa vďaka výborným klimatickým podmienkam a dobrej vode rozvíjalo zoborské kúpeľníctvo. Voda vyvierajúca z tunajších studničiek sa fľaškovala a i vďaka pravdivej reklame o jej prospešnosti pre zdravie sa predávala na trhoch v Nitre. V tomto období sa Zobor stal miestom, kam za oddychom, ale i zábavou v tunajších vínnych pivniciach prichádzali obyvatelia mesta i širokého okolia.
Dnes sú Zoborské vrchy najmä vďaka ich blízkosti k mestu obľúbeným cieľom turistov, cyklistov, bežcov, ale aj nenáročných prechádzok so psom. Na svoje si tu prídu i vyznávači adrenalínovejších športov. Horolezecké cesty na skalách pod Pyramídou, najmä na Malej Skalke budovali spočiatku študenti študujúci v Nitre už od 50. rokov 20. storočia. Dnes je väčšina z týchto ciest vďaka novému preisteniu bezpečná. Na skalách pod Pyramídou v mieste nazývanom aj ako Zimný hrebeň vznikli len nedávno ferratové cesty. Dve hlavné – „brezová“ s obtiažnosťou „B“ a o čosi náročnejšia „dubová“ majú dĺžku asi 60 metrov. Po ich zdolaní sa môžete rozhodnúť, či budete pokračovať na vrchol Pyramídy 15 metrovým lanovým mostom ústiacim do skalnej brány, alebo kratšou výstupovou ferratou s obtiažnosťou „B“.
Nitriansky bežci tu pred pár rokmi vytvorili niekoľko zaujímavých bežeckých trás. Vďaka úsiliu ich tímu „Zobor 1000+“ sa trasy obľúbené pre svoju rozmanitosť a krásne prírodné prostredie stali vyhľadávanými a navštevujú ich horskí bežci i z iných regiónov Slovenska.
Zoborské vrchy sú popretkávané hustou sieťou turistických a cyklistických značených trás. Najzaujímavejšie miesta spája Náučný chodník Zoborské vrchy. Sprievodca po ňom je dostupný na internete, ale i v Infocentre CHKO Ponitrie na Samovej ulici č. 3 v Nitre. Pozorný návštevník získa veľa informácií o dejinách, geológii, ale i o tunajšej faune a flóre. Na Historickom náučnom chodníku Hradisko Zobor sa informácie dozviete z obnovených informačných tabúľ. Ak by ste sa však pred cestou chceli pripraviť, môžete využiť web stránku hradiska, kde si môžete stiahnuť sprievodcu.
Zobor je súčasťou novej stratégie cestovného ruchu mesta aj regiónu, ktorá láka na objavovanie Nitry na siedmych pahorkoch. Mesto pripravilo zaujímavú aplikáciu, ktorá vám vaše bádanie uľahčí. Objekt záujmu si tu nájde snáď každý – milovník histórie, obdivovateľ pestrej fauny, horský cyklista, či príležitostný turista majúci potešenie z krásneho výhľadu z vrcholu Pyramídy.
Text: Mgr. Peter Michalík