Obec Jelenec (tiež Gýmeš, Ghymes, Dymes a Gímes) leží pod juhovýchodnými výbežkami pohoria Tribeč. Z hľadiska územnosprávneho členenia patrí do Nitrianskeho okresu. Jeho lesy tvorí hlavne dub, cer, hrab a brest. Rastie tu množstvo chránených rastlín, napr. veľmi vzácny rešetliak skalný. V štátnej prírodnej rezervácii Gaštanica rastie gaštan jedlý, ktorého porast bol vysadený v druhej polovici 13. storočia a v súčasnosti sú jeho súčasťou aj 300 až 500 ročné mohutné exempláre stromov.
V období medzi 9. a 13. storočím na území obce stálo desať osád, ktorých počet postupne poklesol na jednu. Tá sa nachádzala na mieste zvanom Pustý Gýmeš.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1113, ked‘ názov obce ako Gimes sa vyskytol v súpise majetkov zoborského benediktínskeho kláštora.
V roku 1295 obec tvorili dve osady a to Dolný a Horný Gýmeš, ktoré boli od seba oddelené lesom. Spomínajú sa tu aj vinice poddaných, čo svedčí o vyše sedemstoročnom vinohradníctve v tejto obci. Hrad násilne dobyl Matúš Čák Trenčiansky a r. 1302 tu panoval jeho povereník Detre. R. 1312 ho odtiaľto kráľovské vojská vyhnali, avšak hrad nevrátili Forgáchovcom, ale kráľovský dvor si ho nechal pre seba. 8.3.1350 kráľ Ľudovít Veľký dal obyvateľom Veľkého Gýmeša právo týždenného trhu každý štvrtok za ich poddanské služby voči kráľovi. V roku 1356 hrad a jeho okolie daroval kráľovnej Márii. Keď Blažej Forgách zabil. Karola z rodu Anjou na žiadosť kráľovnej Márie, ona mu v r. 1 386 darovala hrad aj s príslušnými majetkami. Táto darovacia listina spomína tak Vel’ký a Malý, ako aj zvlášť Dolný a Horný Gýmeš.
Upozorňuje aj na tunajšie vinice, ktoré sa znovu spomínajú v r. 1406. V r. 1430 Forgáchovci odvodňovali močiar pod obcou a v prvej polovici 15. storočia bol hrad rozšírený.
Počas kuruckých povstaní na hrade panoval Šimon Forgách, náčelník Františka Rákócziho II., ktorý sa dostal do vyhnanstva a gýmešský hrad sa stal znovu kráľovským majetkom. Cisár Jozef I. ho predal českému kancelárovi Jánovi Vrastislavovi. Od neho ho v r. 1712 kúpil biskup Pavol Forgách za 130.000 zlatých. Na hrade dal postaviť 4 kaplnky, z ktorých najdlhšie sa zachovala kaplnka svätého Ignáca z Loyoly, na počesť ktorého tu bývali slávne hody s veľkou parádou. V kaplnke sa používalo vzácne omšové rúcho vyšívané ženskými vlasmi. Pod touto kaplnkou bola rodinná hrobka Forgáchovcov s veľkým krížom z alabastra. V rokoch 1720 až 1722 Forgáchovci spolu s obyvateľmi obce postavili nový rímsko-katolícky kostol v barokovom štýle. R. 1722 sa Pavol Forgách pustil do stavby barokového kaštieľa, kde sa neskôr presídlila celá grófska rodina.
V rokoch 1868 a 1 869 bola založená muflónia obora, ktorej stav bol v roku 1883 vypustený do prírody. Stáda muflónov obývajú okolité pohoria až dodnes. Forgáchovci boli náruživými poľovníkmi. Ich zbierku v kaštieli tvorilo 1756 trofejí. V kolekcii umeleckých diel zvlášť vzácne boli obrazy benátskeho majstra Francesca Trevisaniho, dvorného maliara Savoyského princa, Maxa Pfeilera, Paula Hemlinga a ďalších.
Rodina Forgáchovcov bývala u nás do roku 1919. Posledný Forgách sa odsťahoval na svoju balatonskú kúriu a časť svojho majetku rozparceloval medzi obyvateľov. Po prvej svetovej vojne bola naša obec pripojená k Československu.
V roku 1947 otvorili v budove kaštieľa slovenskú meštiansku školu a dňa 1. októbra 1948 Povereníctvo vnútra premenovalo obec Gýmeš na Jelenec. Od 1. septembra 1950 sa v škole znovu otvorili aj triedy s vyučovacím jazykom maďarským.
V roku 1966 bol vybudovaný Autocamping Remitáž.